Paraguay

Tso Wikipedia
República del Paraguay
National motto: Paz y justicia

Paraguay nye Amerika dukɔwo dometɔ ɖeka. Paraguay ƒe dugã enye Asuncion. Edo liƒo kple Argentina le eƒe dzigbe kple anyieheɣetoɖoƒe gome, Brazil le eƒe ɣedzeƒe kple dzieheɣedzeƒe, eye Bolivia le eƒe anyieheɣetoɖoƒe gome. Ame siwo ade miliɔn 6.1 ye le eme, eye wo dometɔ siwo ade miliɔn 2.3 le fiadu kple du gãtɔ kekeake si nye Asunción, kple metro nuto si ƒo xlãe me.

Spaintɔwo ƒe aʋadziɖulawo va ɖo le ƒe 1524 me, eye le ƒe 1537 me la, woɖo Asunción dugã, si nye Río de la Plata Nutome ƒe fiadu gbãtɔ.[1] Le ƒe alafa 17 lia me la, Paraguay nye Yesutɔwo ƒe mawunyadɔgbedelawo ƒe titina, afisi wotrɔ Guaranítɔ siwo nye afimatɔwo wozu Kristotɔwo le eye wova nya Europatɔwo ƒe dekɔnuwo le.[2] Esi wonya Yesutɔwo le Spaintɔwo ƒe anyigbamamawo me le ƒe 1767 me vɔ la, Paraguay va zu nuto si le gota geɖe wu. Esi Paraguay xɔ ɖokuisinɔnɔ tso Spain le ƒe alafa 19 lia ƒe gɔmedzedze megbe la, ŋutasẽdziɖuɖu vovovowoe ɖu dzi. Ɣeyiɣi sia wu enu kple Paraguay-ʋa si me afɔku le (ƒe 1864–1870), si me dukɔa bu eƒe amewo ƒe afã do ŋgɔ na aʋawɔwɔ kple eƒe anyigba ƒe 25–33% lɔƒo. Le ƒe alafa 20 lia me la, Paraguay gadze ŋgɔ dukɔwo dome aʋawɔwɔ gã bubu—si nye Chaco-ʋa (ƒe 1932–1935) si wowɔ kple Bolivia—si me Paraguay ɖu dzi le. Dukɔa va nɔ asrafowo ƒe ŋutasẽdziɖula siwo kplɔ wo nɔewo ɖo te, eye wòwu enu kple Alfredo Stroessner ƒe ƒe 35 ƒe dziɖuɖu, si nɔ anyi vaseɖe esime womue le ƒe 1989 me to asrafowo ƒe amedzidzedze le ememe me. Esiae nye Paraguay ƒe demokrasi ƒe ɣeyiɣi si li fifia ƒe gɔmedzedze.

Paraguay nye dukɔ madeŋgɔ, eye wòle nɔƒe 105 lia le Amegbetɔ ƒe Ŋgɔyiyi ƒe Nuŋlɔɖi me.[3] Enye Mercosur, Dukɔ Ƒoƒuawo, Amerika Dukɔwo ƒe Habɔbɔ, Habɔbɔ si Mewɔ Ðeka O kple Lima Ƒuƒoƒo ƒe gɔmeɖoanyila. Tsɔ kpe ɖe eŋu la, Luque-du si le Asuncion dugã me lae nye Anyiehe Amerika Bɔlƒohabɔbɔ ƒe nɔƒe.

Togbɔ be dukɔ eve siwo me ƒu mele o siwo le Anyiehe Amerika dometɔ ɖekae nye (Bolivia ye nye evelia) hã la, melidzeƒewo le Paraguay le Paraguay kple Paraná tɔsisiwo dzi siwo naa wo doa go yia Atlantik-ƒua me, to Paraná-Paraguay Tsimɔa dzi.[4] Paraguaytɔ miliɔn 6 ƒe akpa gãtɔ nye mestizo, eye Guarani dekɔnuwo gakpɔtɔ le ŋusẽ kpɔm ɖe amewo dzi le afisiafi; ame siwo wu 90% doa Guaranigbea ƒe gbetagbe vovovowo kpe ɖe Spaingbe ŋu. Paraguay ƒe GDP na ame ɖeka ƒe PPP nye adrelia le South America. Le ƒe 2017 ƒe Nuteƒekpɔkpɔ Nyuiwo ƒe Numekuku si wotu ɖe xexeame katã ƒe numekuku ŋuti nyatakakawo dzi me la, Paraguay xɔ nɔƒe si nye "xexeame ƒe teƒe si dzidzɔ le wu".

Nusiwo ŋu woƒo nu tsoe[trɔ asi le eŋu | trɔ asi le etsoƒe ŋu]


Amerika dukɔwo
ArgentinaBahamasBarbadosBoliviaBrazilCanadaDominicaEcuadorEl SalvadorGrenadaGuatemalaGuyanaHaitiJamaicaMexicoNicaraguaPanamaParaguayPeruSaint Kitts and NevisSurinameTrinidad and TobagoUnited StatesUruguayVenezuela
  1. https://www.bbc.com/mundo/noticias-america-latina-40920828
  2. Caraman, Philip (1976). The Lost Paradise: The Jesuit republic in South America. New York, NY: Seabury Press.
  3. https://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2019/01/weodata/weoselco.aspx?g=2200&sg=All+countries+%2f+Emerging+market+and+developing+economies
  4. "Archive copy" (PDF). Archived from the original (PDF) on 2019-03-27. Retrieved 2024-04-29.